Cesta na západ

Autor: ladi sadiv bodik | 12.2.2012 o 20:31 | (upravené 22.11.2013 o 13:54) Karma článku: 3,68 | Prečítané:  313x

"Pre každého cestovateľa, ktorý má vlastný vkus, jediným turistickým sprievodcom je taký, ktorý si napíše sám", povedal kedysi dávno Aldous Huxley. Často myslím na jeho slová,- poväčšine, keď som na cestách, pričom vôbec nezáleží na tom odkiaľ kam. Nasledujúce riadky sú kolážovitým výkrikom, alegóriou, pokusom o záznam toho, čo sa nedá presne pomenovať, aj keď sa mnohí z nás tvária práve naopak - ako odborníci na danú tému. Mám na mysli atmosféru našej spoločnosti.

 

(prvý náčrt)

 

Pohľad z vlakovej stanice v Kysaku:

 

Prechádzajúci vlak krája bielu krajinu na dve polovice.

Obchádza kostol, dedinu, zasnežených- tackajúcou chôdzou zamestnaných chlapov.

Krája krajinu- zanechávajúc za sebou len odkrytú koľaj,

z ktorej, ako z tepu doby, strieka červená polo-pravda / polo-mýtus.

Cestujúci sú schizofrenici,

pacienti a (možno) šťastlivci,-

smú sa naraz pozerať na obe strany regionálneho sveta.

Iný svet nejestvuje (uváž).

 

Je to podobné aj s časom? Jestvuje len prítomnosť?..

 

Polo-pravda / polo-mýtus, - regionálna prítomnosť...

 

(ako by si chcel len slovami obsiahnuť celú pravdu? Ako celý mýtus?)

 

Tvoj pohľad je pohľadom hladného schizofrenika.

Tvoj vlak ešte neprišiel.

 

(Čas si vypĺňaš dvíhaním kameňov v rámci tuzemskej kultúry).

 

====================================================================

 

Dýcham, sipím, dýcham, nádych, výdych, dnu a von,

chodím, skáčem, dýcham,

vdychujem aj dym z horiacej hranice pod vlastnými chodidlami.

Kedy už príde môj spoj?

 

Pokašlievam...

 

Modlím sa.

 

 

 

= = =

1,

 

 

=======================================================================

 

Pohľady fajčiara- abstinenta:

 

(vraví si)

 

V roku 2000 boli

farby tohto kraja rasisticky biele a diskriminovane rómske.

 

V roku 2012 je všetko naruby,

len vodka sa na vidieku predáva rovnako dobre.

 

Bože, aký kultúrny a aký férový je náš staručký kontinent,

Akí spanilí my ľudia,

 

A s akou chuťou by som teraz si zapálil cigaretu (len jednu!).

 

 

 

2,

=======================================================================

 

Na stanicu v Kysaku dorazil zmeškaný osobný vlak. Má však len krátky, regionálny dostrel. Dnes som náročný, cestujem na západ, tak čakám ďalej. Je jasnozrivý deň.

 

 

 

kysak.jpg

 

 

===================================================================

 

Živnostníčka, staršia žena v staničnom bufete, mi otvorí okienko, ktoré teraz v zime zatvára za každým zákazníkom.

Nože mi milá pani nalejte ešte raz kávu. Takú istú ako bola tá prvá, žiaden cukor. Do toho istého pohárika, viete, aby sa šetrilo plastom.

Podám jej prázdny umelohmotný hrnček.

Usmeje sa. Áno, moment.

Nech sa páči, tu je presne Vašich 23 centov.

Ďakujem.

Prosím. Aaá, áno, máte dobrú kávu, mimochodom.

Ďakujem, zapýri sa, neskôr pousmeje, a potom zpoza okna na mňa ešte zazerá, húta, čo to má všetko znamenať. Co še to robi?


Všetci bieli, nebieli, diskriminovaní aj rasisti nastúpili do vlaku,- smer Lipany. Keďže mám namierené ďalej, môžem si sedieť na káve (v plaste), čakať, dýchať, dym pociťovať menej, o to viac však 23 eurocentový luxus. Januárové slnko.

 

Len o čosi neskôr:

Svety v hlavách prichádzajúcich sa už rútia, roja sa, sprejujú svoje postoje na slnečný deň. Vyskočili z ďalšieho vlaku. Do pekla. Všetko počujem, všetko vidím, jednostaj sedím na lavičke, mám dosť kávy, za vodku by som ju nevymenil (ani bohovi).

 

 

 

3,

=

 

4,

 

=======================================================================

 

...môj vlak už frčí, vidno januárové tatry, ktoré budú od zajtra februárové. Treba ísť v Marci voliť?

V apríli oslavujem jubileum.

Ako si nájsť prácu, ktorá by mi šla od ruky, a, áno, trúfnem si: i od srdca?

 

 

 

tatri_res.jpg

 

 

... neskôr, na Považí, cez ktoré veľmi rád cestujem, si do môjho kupé sadnú dve 14 ročné dievčatká. Sú vysoké, v začínajúcej puberte, a IT (áj tí) :   kedy budeš doma? Tak o hodinu, a hneď si zapnem facebook, a budem na ňom tak do jedenástej, potom sa pôjdem poučiť. A možno budem na Facebooku až do jednej.-To fáákt? - Áno, ja som zvyknutá, vydržím v pohode. Potom jedno dievčatko vystúpi, ostane len to facebookové, prezerá si ma, tajne, tajne fotí svojím pípatkom môj face, jej pohľady ma nútia pochybovať o jej dievčenskosti. Dospeláckosť nevinných mi nerobí najlepšie, tak sa idem prejsť vlakovou súpravou. Všetky svoje pípatká nechávam v kupé.-

 

==========================================================================

 

V metropole republiky, v mojom tohoročnom byte, stretnem kamarátov, otvorí sa fľaša ginu. A perspektívy. A Chladnička. Potom si, uvoľnený, ľahnem do postele, prečítam zo dva maily od ľudí, ktorým vcelku rozumiem, skúšam spať.

 

... O dva-tri dni na to je v metropole možnosť ísť štrajkovať. Konečne tu máme demokraciu a na výber spektrum štrajkov! Konečne!- počujem akoby otcove slová.

 

 

=

 

 

 

lasica.jpg ==

 

 

========================================================================

 

Pripúšťam, že to mohlo byť kvôli štrajkovej demokracii, ktorá sa u nás práve odrážala v spoločenskom zrkadle,- spomenul som si na film Gorily v hmle, z osemdesiateho ôsmeho (roku pred veľkými a podstatnými zmenami u nás, dávno pred tým ako sa narodili štrnásť ročné dospelácke dievčatká, ktoré som stretol vo vlaku). Zalial ma prúd myšlienok, a v skutku tvrdo hnetených pocitov; akýsi vnútorný splín... Distribučný text k filmu znel takto:

 

Životopisný příběh Dian Foessey, která v srdci Afriky zasvětila život boji za záchranu horských goril. Antropoložka Sigourney Weaver miluje své horské gorily, které pomalu vymírají. Bojuje za jejich záchranu, ale zaplatí za to svým životem.

(csfd.cz)

 

 

 

 

 

 

Alex_res_res.jpg

 

 

...opŕskal ma prúd presvedčení, zazrel som presahy realít. Súvis. Hodnoty, pseudo-hodnoty, pokrútené kompromisy. Gorily, slovenské, tzv. nížinaté, provinčné, a gorily horské, rwandské, pôvodné, vyhynajúci druh. Ilúziu a realitu. Ľudí v čele tejto republiky, ľudí v čele iných republík. Moju nebohú starkú, jej pohľady, ktoré rozprávali, nie jej ústa, jej ruky, ktoré robili; dom, záhradu,- jej republiku, ktorá bola nanajvýš funkčná, šetrná, sebestačná, dedinu, jej kontinent, ktorý držal pokope, no bol však i dávno preč, beznádejne zaviaty minulosťou, tak ako očarujúce rané detstvo zakryté rúškom nostalgie a fantastických spomienok. Časom zo mňa vyrástol Európan so slušným pasom a dobrou pamäťou, post-roľník, pestujúci duševnú aristokraciu, ktorý vie, lebo to na vlastné oči po návratoch z ciest vidí, že dobrý štát-kraj je zhluk dobre fungujúcich regionálnych prítomností. Regionalisti, ktorí spolupracujú navzájom, ktorí vytvárajú sieť vzájomnosti, a vzájomnosť ako taká, sú hľadaným/strateným secret code, zachráneným párom horských goríl, ktorý bude množiť to o čom všetci snívajú: slušný život. Cesta na vysnívaný západ je strastiplná, a hrboľatá, bolí z nej riť, zato stojí za to. Už na nej sme. Na ceste (po regióne, krajine, kontinente, svete, sebe, voľba sa dá uskutočniť podľa potreby) človek, ako základný prvok regionálnej prítomnosti, triezvie. Dostáva sa bližšie k slušnosti, je tvorcom života, ktorý je taký.

==========================================================================

 

Cestujem, teda som

 

==========================================================================

 

babka_res_res.jpg

 

 

 

 

====================================================

tururu.jpg 5,

Orangután je moja horská Gorila,

Sloboda cestovať (v glokálnom svete i sebe) výdobytok demokracie.

 

 

 

 

= koniec januára 2012, tu sa zápis končí

 

 

 

 

 

 

 

 

 

( vysvetlivky podľa čísel:

1, The BridgeHeads = vynikajúca bardejovská neogrungová kapelka so smutným príbehom, ktorá dlho pôsobila v Londýne

2, Ali Ibn Rachid = jeden z vrcholov slovenskej hudobnej alternatívy, Prešov

3, J.B. Kladivo = no comment, takého, ľahkého a neblbého, nám tu v slovákove treba viac

4, Za 400 korún = legenda rožňavského punku

5, Sever Sumatry, Orangutány cez slnečný deň (matka a mláďa, aj keď je foto rozmazané)-

spolu so mnou)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?